Uvedomelé jedenie alebo čo vieme o potravinách na našom tanieri?

mrkva

Predstavme si, že máte dnes na raňajky to, čo ja – šalát zo zeleniny, varenej pohanky a vajec.

Predtým ako začneme jesť, sa pozrieme na náš tanier a uvedomíme si čo na ňom je.. kde to rástlo alebo žilo,  kto sa o to staral, akú cestu to k nám prešlo, koľko energie, času a práce je za vznikom tohto jedla..

Začneme s troma varenými domácimi vajíčkami od svokra – predstavme si jeho sivé sliepky  zobkajúce zeleň a aj jeho samotného -bruchatého šedivého pána v monterkách spokojne nesúceho vajcia od sliepok do chladničky:).

Ďalej tu máme pohanku z baliarne v Dubnici nad Váhom – vôbec netušíme ako vyzerá rastlina pohanky, ako a kde sa pestuje. Momentálne si vieme predstaviť len sáčok, v ktorom k nám dorazila a faktúru :). To nevadí, neskôr nájdeme fotku pohanky na internete :)

pohanka-zelena-220x166

Mrkva a uhorka je kúpená od poľskej rodiny, ktorá vlastní farmu a predáva svoju zeleninu v Poprade. Na chvíľu si uvedomíme, ako asi rástla zelenina v zemi ťahajúc si živiny ..bola polievaná dažďom alebo aj človekom, svietilo na ňu slnko, ovieval ju vetrík – dotkli sa jej všetky živly aj ruky ľudí… Je to vlastne zázrak – z malého semienka vypestovať „jedlo“.

Ešte tu máme dve pokrájané paradajky – jednu kúpenú od poľskej farmárskej rodiny a druhú darovanú od kamaráta. Spomenieme si na kamarátovu usmiatu tvár a to, ako nám ju odtrhol v sklenníku… a tiež na jeho milú manželku s krásnymi kučeravými vlasmi, ktorá rastliny určite sadila a polievala. Paradajka je síce menšia a svetlejšia ako tá poľská, ale nádherne vonia.

Bazalkové lístky sme odtrhli z kvetináča na okne v kuchyni – rastlinu sme kúpili v Lidli a nevieme odkiaľ pochádza ani kto ju pestoval.

Ružová himalájska soľ..predpokladáme, že je naozaj z Himalájí :)

A na záver olej z hroznových semien pochádzajúci z Nemecka. Na chvíľku vidíme v mysli vinice, horúce slnko, strapce hrozna, lisovanie a fľaše cestujúce v nákladnom aute.

Poďakujeme za svoje jedlo, za energiu a prácu s ním spojenú –  a teraz môžeme začať jesť:)

Zrejme si pomyslíte, že nemáte čas analyzovať každý kúsok na tanieri. Všetko ale prebieha v hlave a môže trvať len 20 sekúnd – počas ktorých sa prestanete pozerať z okna, na mobil, do novín, prestane rozmýšľať nad prácou ale sústredíte sa len na svoje jedlo a výživu svojho tela – a snáď si uvedomíte, že nevieme takmer nič o množstve potravín, ktoré jeme.

…aký máte pocit z jedla, o ktorom nič neviete?

 

 

Posted in Článok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *